Nabudúce 158 asi nevytočím!

Autor: Slávka Tajcnárová | 13.5.2014 o 14:39 | (upravené 13.5.2014 o 15:49) Karma článku: 12,69 | Prečítané:  2145x

Bolo to nedávno. Jeden z tých krásnych slnečných jarných dní, keď sa dalo chodiť v krátkych rukávoch. Bol piatok a ja som po celom dni išla autom z práce domov. Zrazu mi padol pohľad na schodíky pri chodníku. Ležal tam na zemi muž. Prvý pohľad ma šokoval, no stotina sekundy stačila, aby mi bolo jasné, že je "len" opitý a na slnkom zaliatych schodíkoch si ustlal na popoľudňajšiu siestu.

No pekne! Zobudí sa a taký opitý padne rovno pod auto, pomyslela som si. O kúsok ďalej som zastala na červenú. Úprimne, nenapadlo ma vyskočiť z auta a utekať k mužovi, zobudiť ho a odviesť niekam do bezpečia. Pomáhať a chrániť - prebehlo mi hlavou. Vytočila som 158. Prepojili ma na službukonajúceho dôstojníka. "No prosím!?", znela mierne otrávená odpoveď. V skratke som povedala, čo som videla. "Veď je, pekne, nech si pospí!" Hrklo vo mne a spýtala som sa: "Žartujete? Veď leží kúsok od cesty. Ak sa zbudí a padne niekomu pod kolesá, môže skončiť zle a vodič bude mať traumu do konca života!" Policajt zbystril, zjavne pochopil, že to myslím vážne a začal sa venovať rozhovoru. "Dobre paní, pošlem hlidku, nech ho skontroluje. Vankúš mu nemáme poslať?" Usmiala som si, mysliac si, že som narazila na policajta so zmyslom pre humor. Udala som opäť presné miesto, kde človek leží. Fajn, povedala som si v duchu. Tak by to asi malo byť... Ale! Policajta zjavne rozhodilo moje naliehanie, že by mal niečo riešiť a zo žartovania prešiel do ataku. "A viete vy, paní, že je vašou povinnosťou, ako účastníka cestnej premávky, poskytnúť iném účastníkovi cestnej premávky náležitú prvú pomoc? A voláte z auta? Počas jazdy?" V tej chvíli by sa vo mne krvi nedorezal. Napadli ma rôzne štipľavé slová, ktoré som mala chuť použiť, no ovládla som sa. Namiesto toho som sa len slušne ospravedlnila za obťažovanie a policajta ubezpečila, že už nikdy, ale naozaj nikdy nebudem políciu so žiadnym podobným problémom obťažovať. Pochybujem však, že môj sarkazmus v hlase vycítil. Dodnes netuším, či hliadka nakoniec išla spáča skontrolovať. Mám aj trošku výčitky svedomia. V každom prípade si však opäť preštudujem vyhlášku a pohľadám, či aj opilec spiaci na schodíkoch neďaleko od cesty je tiež účastníkom cestnej premávky.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

BLOG TRANSPARENCY

Keď biznis v zdravotníctve roztočí bývalý šéf daňovákov

Doktor Kostka nebol jediný, komu v posledných rokoch darilo.


Už ste čítali?