Ako prežiť s pubertiakom II.

Autor: Slávka Tajcnárová | 4.8.2014 o 16:31 | (upravené 5.8.2014 o 12:40) Karma článku: 7,29 | Prečítané:  1561x

Prednedávnom som v zúfalstve napísala "jednotku". Môj 15-ročný syn mi vďaka búriacim sa hormónom dával celkom slušne zabrať.

Prešlo pár mesiacov. Čo prešlo. Preletelo. Ovládač od x-boxu občas poprášilo zopár zrniek prachu - čo je veľmi dobrá správa. Pocit, že som pre môjho syna neschopný idiot sa občas aj zopár dní neobjavil. Samozrejme, stačil zdanlivo nepodstatný podnet a hormóny sa opäť prejavili. Keď som písala "jednotku", bola som z týchto výbuchov zničená, bezradná a sklamaná.
No odvtedy som objavila skvelú vec: ignorácia, alebo skôr pozícia, že ja sa predsa nenechám osočovať. Nehovorím, že vždy funguje, resp. že mám vždy chuť dostať sa do polohy "mám to na háku" a hormonálnu smršť zľahka prekonať. Konflikty, prichádzajú. No dá sa im občas predchádzať. Mám pocit, že mnohé z nich vznikajú len z toho, že taký pubertiak jednoduch si v tej chvíli  NAOZAJ myslí, že to, čo rieši, je absolútne najdôležitejšie na svete. (Napríklad prečo nemá vypraté tie fialové boxerky.)

A vtedy nastupuje perfektná vec! Rýchlo vysvetliť a nechať ho tak a ísť preč. Možno len do záhrady pozametať schody a keď sa vrátim, je všetko v poriadku, veď ani tie modré (boxerky) nie sú k týmto nohaviciam úplne zlé.
Niečo mi asi doklaplo: To, čo je pre mňa  totálna somarina, je pre synátora v tej konkrétnej chvíli otázka života a smrti. (Dúfam a verím, že tieto hodnoty časom prehodnotí. Múdri, skúsenejší a starší vravia, že áno. Tak vydržať!)
Pred tými niekoľkými mesiacmi junior drankal drahú zrkadlovku. Zabudni, pomyslela som si! Toľko peňazí za niečo, z čoho fotky nikdy neuvidím, lebo všetky DOTERAZ ostávali na pamäťovej karte. Foťák však vďaka šarmantnej manipulácii babičky dostal. A vôbec nebolo treba kúpiť tak šialene drahý, aký pôvodne bezpodmienečne musel mať. Zrkadlovka, bla, bla, bla...vôbec sa v tom nevyznám.

Odvtedy môj syn veľkú časť voľného času venuje foteniu. Bratislava cez deň, Bratislava v noci, fotí sestru a všetkých mojich kamarátov a ich deti na dovolenke. Fotil Benátky, Portorož, Piran, Stockholm, ľudí, deti, psov a hviezdnu oblohu. Jazdí po mestách na bicykli a venuje sa krásnej záľube. Pri x-boxe sedí oveľa menej. Skôr sa hrá v počítači s fotkami, skúša, čo sa s nimi dá urobiť. Moji kamaráti dostanú od neho parádne fotoknihy.

A ešte nebude musieť hľadať brigádu kdesi v stánku s párkami, ale nafotí mi môj obchodík, a športové podujatie a pekné kamarátky...  Niečo bude za pár drobných, niečo za možnosť vyskúšať to a úkazať, čo v ňom je.

Teraz sa teším. Žijem s pubertiakom. Nevidela som ho tri týždne. Večer si poňho idem na letisko. Tak som zvedavá... Držte nám pästi, nech je našich privátnych búrok čo najmenej.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?